V posledných rokoch sa kybernetické útoky stali čoraz bežnejšou súčasťou digitálneho prostredia, pričom neobišli ani Slovensko. Jedným z najvýraznejších incidentov bol nedávny útok na kataster nehnuteľností, ktorý spôsobil vážne narušenie elektronických služieb. Aj napriek tomu sa ukázalo, že mnohí Slováci si riziko stále neuvedomujú alebo ho podceňujú.
Podľa prieskumu agentúry ResSOLUTION Group pre Živé.sk a Produkciu sa ukázalo, že aj po tomto incidente väčšina ľudí nezvýšila svoju kybernetickú ostražitosť. Tento trend môže mať dlhodobé negatívne následky, ak sa nezmení prístup jednotlivcov a firiem k digitálnej bezpečnosti.
Nezáujem o kybernetické útoky a ich dôsledky
Jedným z najzarážajúcejších zistení prieskumu bolo, že 15,5 % Slovákov vôbec nezaznamenalo útok na kataster ani iné kybernetické incidenty v krajine. Ďalších 10 % síce vedelo o kybernetických hrozbách, ale buď im nevenovali pozornosť, alebo ich považovali za nepodstatné.
Tento fakt naznačuje nízke povedomie o kybernetickej bezpečnosti, čo môže byť spôsobené nedostatočnou medializáciou týchto tém, ale aj celkovým nezáujmom ľudí chrániť svoje digitálne prostredie.
Rozdiely boli viditeľné aj medzi pohlaviami – muži boli informovanejší (78,2 %) než ženy (71 %). Môže to súvisieť s vyššou mierou využívania technológií u mužov a ich častejším sledovaním IT správ.
Rozdiely podľa veku a vzdelania
Povedomie o kybernetických hrozbách sa líši aj v závislosti od veku a vzdelania:
- Najmenej informovaní boli mladí ľudia vo veku 15-34 rokov (70,8 %) – napriek tomu, že sú aktívnymi používateľmi internetu, často podceňujú bezpečnostné riziká.
- Najvyššiu mieru informovanosti mala stredná generácia (35-54 rokov) – 77,5 %, pričom táto skupina zvyčajne pracuje s citlivými údajmi v zamestnaní.
- Starší ľudia (55+) dosiahli úroveň 75,2 %, pričom mnohí z nich sa spoliehajú na tradičné metódy ochrany, ako sú silné heslá či vyhýbanie sa podozrivým e-mailom.
Vzdelanie zohráva dôležitú úlohu v miere informovanosti:
- Vysokoškolsky vzdelaní ľudia boli najviac informovaní (82,4 %), pravdepodobne kvôli tomu, že častejšie pracujú s citlivými údajmi a majú lepší prístup k vzdelávaniu v oblasti IT bezpečnosti.
- Stredoškoláci s maturitou dosiahli úroveň 76,5 %, zatiaľ čo bez maturity len 67,3 %.
Zarážajúci nezáujem o zvýšenie bezpečnosti
Aj keď je informovanosť o útoku relatívne vysoká, realita v praxi vyzerá inak – len 17,4 % ľudí prijalo nejaké opatrenia na zvýšenie svojej bezpečnosti.
Najčastejšie bezpečnostné opatrenia:
- 54,3 % si zmenilo heslá – to je síce pozitívny krok, no sám o sebe nezaručuje dostatočnú ochranu.
- 43,5 % začalo venovať väčšiu pozornosť podozrivým e-mailom a prílohám – phishingové útoky patria medzi najbežnejšie hrozby, takže ide o dôležitý krok.
Na druhej strane až 82,6 % respondentov neurobilo vôbec nič, čo ukazuje, že aj napriek medializovaným kybernetickým útokom mnoho ľudí stále nevidí dôvod na zvýšenie svojej digitálnej ochrany.
Prečo Slováci podceňujú kybernetické hrozby?
Dôvodov môže byť niekoľko:
- Nedostatok reálnych skúseností – kým sa človek nestretne s dôsledkami kybernetického útoku na vlastnej koži, často si neuvedomuje jeho závažnosť.
- Nízke povedomie o bezpečnostných opatreniach – veľa ľudí nevie, ako sa efektívne chrániť.
- Pocit falošného bezpečia – ak sa útok neprejaví priamo (napr. odcudzením peňazí), ľudia majú tendenciu ho ignorovať.
Ako zlepšiť kybernetickú bezpečnosť?
Experti zdôrazňujú, že riešením je predovšetkým vzdelávanie a prevencia.
🔹 Zmena hesiel – pravidelné menenie hesiel a používanie dvojfaktorovej autentifikácie môže výrazne zvýšiť bezpečnosť.
🔹 Ostražitosť pri e-mailoch – ak e-mail obsahuje podozrivé odkazy, nikdy na ne neklikajte.
🔹 Používanie aktuálneho softvéru – pravidelné aktualizácie operačného systému a antivírusového programu sú základom ochrany.
🔹 Vzdelávanie zamestnancov vo firmách – mnohé útoky smerujú práve na zamestnancov, ktorí sú najslabším článkom kybernetickej bezpečnosti.
Martin Fischer z Všeobecnej zdravotnej poisťovne prirovnáva kybernetickú bezpečnosť k zamykaniu dverí pri odchode z domu – ide o jednoduchý návyk, ktorý môže zabrániť veľkým škodám. Miroslav Chlipala z advokátskej kancelárie Bukovinský & Chlipala zase zdôrazňuje potrebu zvyšovania povedomia, pretože len informovaná spoločnosť sa dokáže efektívne brániť kybernetickým hrozbám.
Záver: Čo ukázal tento prieskum?
Výsledky prieskumu naznačujú, že aj keď kybernetické hrozby pribúdajú, mnoho Slovákov ich stále neberie vážne. Zatiaľ čo informovanosť o útoku na kataster bola relatívne vysoká, len malá časť ľudí prijala konkrétne opatrenia na svoju ochranu.
Ak chceme predísť budúcim incidentom a minimalizovať škody, je nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť kybernetickej bezpečnosti. Ochrana osobných údajov a digitálneho prostredia by mala byť rovnako dôležitá ako ochrana fyzického majetku.
zdroj: https://zive.aktuality.sk/clanok/baphjBh/velky-prieskum-mnohi-slovaci-nezvysili-kyberneticku-ostrazitost-ani-po-utoku-na-kataster/